Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom

^{Odpoveď advokáta na trestné právo: Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom}

 

Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom:

 

            Podľa § 51 TZ:

(1) Súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.

            (pozn. autora: podmienky na aplikáciu uvedeného inštitútu sú prakticky identické ako v prípade podmienečného odkladu výkonu trestu, avšak s dvoma výnimkami: ide o páchateľa, ktorému hrozí trest odňatia slobody neprevyšujúci tri roky, pričom aplikácia uvedeného inštitútu je sprísnená obligatórnym uložením tzv. probačného dohľadu počas skúšobnej doby)

(2) Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží (pozn. autora: obligatórne) obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu

(3) Obmedzenia spočívajú najmä v zákaze

a) návštev športových alebo iných hromadných podujatí, 

b) požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,

c) stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, 

d) vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal, 

e) účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok.

            (pozn. autora: v danom ustanovení je uvedený príkladný - demonštratívny výpočet obmedzení, čo znamená, že v praxi môže byť rozšírený aj obmedzeniami, ktoré nie sú expessis verbis uvedené v zákone)

(4) Povinnosti spočívajú najmä v príkaze

a) nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného, 

b) vysťahovať sa z bytu alebo domu, v ktorom sa neoprávnene zdržuje alebo ktorý protiprávne obsadil, 

c) nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, 

d) zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo zameškané výživné, 

e) osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému, 

f) v skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze, 

g) podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, 

h) podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok, ak mu nebolo uložené ochranné liečenie, 

i) podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, 

j) zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

            (pozn. autora: rovnako ako v ods. 3 tohto ustanovenia, aj tu zákonodarca použil konštrukciu demonštratívneho výpočtu)

(5) Páchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad, je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.

(6) Skúšobná doba podľa odseku 2 sa nevzťahuje na výkon ostatných trestov uložených popri probačnom dohľade.

(7) Doba, po ktorú odsúdený, ktorému bol uložený probačný dohľad, viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, sa započítava do skúšobnej doby, ktorá bola určená pri uložení nového probačného dohľadu uloženého za ten istý skutok, alebo do skúšobnej doby určenej pri uložení úhrnného trestu alebo súhrnného trestu.

 

            Podľa § 52 TZ:

(1) Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2, alebo

b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti.

(2) Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by na tom mal odsúdený vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

(3) Rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin.

(4) Ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.

(5) Ak súd premení podmienečný trest odňatia slobody na nepodmienečný trest odňatia slobody, rozhodne zároveň o spôsobe výkonu trestu.

^{Odpoveď advokáta na trestné právo:}

Dobrý deň,

vo Vašom prípade ide o situáciu, keď bol Vášmu synovi uložený podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody na 3 roky za drogovú trestnú činnosť a počas tejto skúšobnej doby, konkrétne 6 dní pred jej uplynutím, spáchal nový trestný čin – výtržníctvo, za ktorý už bol odsúdený na 10 mesiacov odňatia slobody.

Podľa § 50 Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z.), ak odsúdený počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia spácha nový úmyselný trestný čin, súd spravidla rozhodne o premene podmienečného trestu na nepodmienečný a nariadi výkon pôvodného trestu. Súd však môže prihliadnuť na okolnosti prípadu, najmä na správanie odsúdeného počas skúšobnej doby, spoluprácu s probačným úradníkom a hodnotenia jeho resocializácie.

V praxi to znamená, že ak Váš syn spáchal nový trestný čin počas skúšobnej doby, súd má povinnosť zaoberať sa otázkou, či podmienečný trest premení na nepodmienečný. Súd však nie je povinný automaticky nariadiť výkon celého trestu – môže prihliadnuť na pozitívne hodnotenia a skutočnosť, že po väčšinu skúšobnej doby podmienky plnil. Ak by súd zistil, že ide o výnimočný prípad (napríklad ak by nový čin bol menej závažný, alebo by išlo o ojedinelé zlyhanie), môže rozhodnúť aj inak, napríklad ponechať podmienečný trest v platnosti alebo ho predĺžiť, avšak zákon túto možnosť pripúšťa len vo výnimočných prípadoch.

Spočítanie trestov (tzv. úhrnný trest) prichádza do úvahy len v prípade, ak by o oboch skutkoch rozhodoval ten istý súd v jednom konaní, čo vo Vašom prípade už nie je možné, keďže za výtržníctvo už bol uložený samostatný trest.

Odporúčam pripraviť pre súd podrobné vyjadrenie o pozitívnom správaní Vášho syna počas skúšobnej doby, doložiť hodnotenia od probačného úradníka a prípadne žiadať o miernejší postup. Súd však vo väčšine prípadov nariaďuje výkon pôvodného trestu, ak bol nový trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe, najmä ak ide o úmyselný čin.

V prípade potreby zastupovania alebo prípravy podania na súd odporúčam kontaktovať advokáta, ktorý môže pripraviť konkrétne návrhy a argumentáciu na miernejší postup súdu.

^{Odpoveď advokáta na trestné právo:} Dobrý deň,
ak všetko ignoruje, buď po uplynutí skúšobnej doby alebo ešte aj skôr začne súd konanie o tom, že sa dotyčná osoba neosvedčila v skúšobnej dobe a súd nariadi výkon podmienečne odloženého trestu. Zároveň v rámci výkonu trestu odňatia slobody v ústave podstúpi aj nariadené liečenie.

^{Odpoveď advokáta na trestné právo:}

Dobrý deň,

Po výkone polovice trestu domáceho väzenia môže súd podmienečne upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný.

^{Odpoveď advokáta na trestné právo:}

Dobrý deň, ak nesplníte súdom uloženú povinnosť vrátiť peniaze, súd rozhodne o premene podmienky a pôjdete do výkonu trestu odňatia slobody. Ak tomu chcete zabrániť bude potrebné dlh uhradiť.

^{Odpoveď advokáta na trestné právo:}

Dobrý deň,

ak ste bola odsúdená rozsudkom prvostupňového súdu na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne, máte právo proti tomuto rozsudku podať odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Oznámením rozsudku sa pritom rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu sa má doručiť, v danom prípade sa preto oznámením rozsudku rozumie jeho vyhlásenie vo Vašej prítomnosti. Prvým dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolanie je deň nasledujúci po vyhlásení rozsudku vo Vašej prítomnosti. Ak ste boli v konaní zastúpená obhajcom, lehota začína plynúť od toho oznámenia rozsudku, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

Ak podáte v uvedenej lehote odvolanie, bude o ňom rozhodovať následne odvolací súd. Rozsudok, ktorým ste boli odsúdená na trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 2 roky nenadobudne právoplatnosť skôr ako odvolací súd o odvolaní rozhodne. Z uvedeného dôvodu nemôže byť ani nariadený výkon uvedeného trestu minimálne do času, kým odvolací súd rozhodne o odvolaní. Podľa § 408 Trestného poriadku totiž nemožno nariadiť výkon trestu odňatia slobody skôr, ako rozsudok, ktorým bol uložený, nadobudne právoplatnosť.