Bezplatná právna poradňa

Sprenevera: kedy ide o trestný čin, aký trest hrozí a čo zmení vrátenie peňazí

Právna pomoc zadarmo

Položiť otázku
Zamestnanec pri otvorenej pokladni drží obálku s peniazmi, vedúci ukazuje na pokladňu

Sprenevera podľa § 213 Trestného zákona je úmyselné prisvojenie si cudzej veci alebo peňazí, ktoré vám niekto zveril – hotovosť v pokladni, prostriedky vybrané na základe splnomocnenia, firemná karta či zverený tovar. Trestným činom je až pri škode prevyšujúcej 700 eur; trest sa odvíja od výšky škody a pri prvom skutku a nahradení škody býva reálne možné vyhnúť sa nepodmienečnému trestu. Vrátenie peňazí trestnosť nezruší, ale je najdôležitejším krokom obhajoby.

Čo je sprenevera a ako sa líši od krádeže a podvodu

  • sprenevera (§ 213 TZ) – vec ste už mali v moci, lebo vám bola zverená, a naložili ste s ňou ako s vlastnou,
  • krádež (§ 212 TZ) – páchateľ sa cudzej veci zmocní, nemal ju zverenú (viac v článku Trest za krádež podľa výšky škody),
  • podvod (§ 221 TZ) – páchateľ niekoho uvedie do omylu, aby mu peniaze alebo vec vydal (pozri Trestný čin podvodu).

Pozor na rozdiel medzi spreneverou a dlhom: záloha na cenu diela sa spravidla stáva majetkom zhotoviteľa, preto jej nevrátenie spreneverou nebýva – podrobne v článku Záloha na stavebné práce.

Úmysel a typické situácie

Sprenevera je úmyselný trestný čin. Samotný schodok v pokladni alebo chyba v evidencii nestačí – musí sa preukázať, že ste si peniaze vedome ponechali alebo ich použili pre seba. Typické situácie z praxe: opakované výbery hotovosti na základe splnomocnenia, platby firemnou kartou na súkromné účely, predaj zvereného tovaru na vlastný účet, nevrátenie služobného auta či telefónu. Úmysel peniaze neskôr vrátiť pri peniazoch spravidla neobstojí ako obrana, lebo zverené prostriedky ste už použili ako vlastné.

Aký trest hrozí podľa výšky škody

Škoda (§ 125 ods. 1 TZ)§ 213 TZTrest odňatia slobody
do 700 eurnie je trestný čin, môže ísť o priestupok proti majetku (§ 50 zákona o priestupkoch)pokuta do 1 400 eur
nad 700 eur (malá)ods. 1až 2 roky
nad 20 000 eur (väčšia)ods. 2až 4 roky
nad 250 000 eur (značná)ods. 32 až 8 rokov
nad 650 000 eur (veľkého rozsahu)ods. 43 až 10 rokov

Sadzbu až štyri roky (§ 213 ods. 2 TZ) zákon ustanovuje aj bez väčšej škody, ak páchateľ konal z osobitného motívu, závažnejším spôsobom konania alebo ako osoba s osobitne uloženou povinnosťou chrániť záujmy poškodeného.

Vrátenie peňazí, uznanie dlhu a dohoda so zamestnávateľom

Účinná ľútosť podľa § 85 TZ, pri ktorej náprava následku vedie k zániku trestnosti, sa na spreneveru nevzťahuje. Ani úplné vrátenie peňazí preto trestné stíhanie automaticky nezastaví a trestné oznámenie nemožno „stiahnuť“. Náhrada škody však rozhoduje o tom, ako vec skončí:

  1. zmier (§ 220 TP) a podmienečné zastavenie trestného stíhania (§ 216 TP) – pri prečinoch s hornou hranicou do päť rokov, teda aj pri sprenevere podľa ods. 1 a 2; podmienkou je vyhlásenie, že ste skutok spáchali, a nahradenie škody alebo dohoda o jej náhrade,
  2. dohoda o vine a treste – náhrada škody je jej súčasťou (pozri Dohoda o vine a treste),
  3. pri treste súd prihliada na nahradenie škody aj na osobné pomery.

Písomné uznanie dlhu alebo splátkový kalendár so zamestnávateľom je podľa súčasnej úpravy občianskoprávny záväzok – uľahčuje mu vymáhanie, ale nie je priznaním trestného činu. Pred podpisom si nechajte text skontrolovať, aby neobsahoval nepravdivé vyhlásenia o skutku či výške škody.

Pozor: ak je páchateľ blízkou osobou poškodeného (napríklad manžel či rodič), stíhanie pre spreneveru možno začať a viesť len s jeho súhlasom (§ 211 TP). Pri zamestnávateľovi alebo firme to neplatí.

Vysoká škoda a starostlivosť o dieťa: čo reálne hrozí

Pri väčšej škode (nad 20 000 eur) je horná hranica štyri roky a súd môže trest podmienečne odložiť. V praxi obhajcu vidím, že pri prvom odsúdení, aktívnej snahe škodu splácať a starostlivosti o malé dieťa súdy často volia podmienečný trest s povinnosťou nahradiť škodu. Nie je to však automatické – rozhoduje výška škody, dĺžka konania a postoj obvineného. Viac v článku Podmienečný odklad výkonu trestu.

Pracovnoprávne následky a náhrada škody

Popri trestnom konaní vám zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer a uplatniť náhradu škody podľa Zákonníka práce – v trestnom konaní (do skončenia vyšetrovania, § 46 ods. 3 TP) alebo žalobou. Nárok na náhradu škody sa premlčuje, ako rozoberám v článku Premlčanie náhrady škody z trestného činu.

Časté otázky

Je sprenevera do 700 eur trestný čin?

Nie. Sprenevera je trestným činom až pri škode prevyšujúcej 700 eur. Nižšia suma môže byť priestupkom proti majetku s pokutou do 1 400 eur.

Zastaví sa stíhanie, ak všetko vrátim?

Nie automaticky. Vrátenie však otvára cestu k zmieru alebo podmienečnému zastaveniu stíhania a výrazne ovplyvňuje trest.

Musím ísť na výsluch bez advokáta?

Nie. Ako obvinený máte právo na obhajcu od začiatku a môžete odoprieť výpoveď. Pred výsluchom sa poraďte, čo a ako vypovedať.

Súvisiace články

Riešite podobnú situáciu? Dohodnite si konzultáciu s obhajcom – čím skôr sa obhajoba a dohoda o náhrade škody začnú, tým viac možností máte.

Právny stav: november 2026.

Najčastejšie otázky

Môže byť zamestnanec trestne stíhaný za spreneveru pri pokladničnom schodku bez úmyslu?

na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď : V otázke uvádzate, že ste ukončili pracovný pomer výpoveďou z Vašej strany a následne uvádzate, že telefonicky Vám bolo oznámené prepustenie. Zákonník práce nepripúšta skončenie prac. pomeru na základe telefonického oznámenia, resp. túto vec je potrebné ozrejmiť.

celá odpoveď ›

Je sprenevera pod hranicou malej škody trestným činom?

Na to, aby určitý skutok mohol naplniť skutkovú podstatu trestného činu sprenevery, musela by byť spôsobená aspoň malá škoda, t.j. škoda prevyšujúca sumu 700 € (§ 125 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 6.

celá odpoveď ›

Otázka

Na základe splnomocnenia som vyberala firemné peniaze a použila ich pre seba. Suma dosiahla desiatky tisíc eur a firma sa vyhráža trestným oznámením. Peniaze chcem vrátiť, ale som sama s malým dieťaťom a nemám majetok. Hrozí mi väzenie za spreneveru a aké mám možnosti?

Odpoveď advokáta na trestné právo

Dobrý deň,

spreneveru podľa § 213 Trestného zákona spácha ten, kto si úmyselne prisvojí cudzie peniaze alebo vec, ktoré mu boli zverené. Pri škode prevyšujúcej 20 000 eur ide o väčšiu škodu a zákon za ňu ustanovuje trest odňatia slobody až na štyri roky. Vrátenie peňazí trestnosť sprenevery samo osebe neruší, ale je kľúčové: náhrada škody alebo dohoda o nej je podmienkou zmieru aj podmienečného zastavenia trestného stíhania a súd ju zohľadní pri treste, rovnako ako starostlivosť o malé dieťa. Odporúčam čo najskôr navrhnúť poškodenému písomnú dohodu o splácaní a pred akýmkoľvek výsluchom sa poradiť s obhajcom. Podrobnosti rozoberám v článku vyššie.

S pozdravom
JUDr. Milan Ficek, advokát

Bezplatná právna poradňa
4,9 (8 299)
  • Jakub M.
    Jakub M.

    18. septembra

    Rýchlosť, kvalitná odpoveď - odporučam! Využijem aj v buducnosti

    recenzie

  • Peter K.
    Peter K.

    18. septembra

    Vysoko hodnotím advokátsku kanceláriu pre ochotu a nielen ochotu ale aj fundovanú odpoveď na...

    recenzie

  • Barbora K.
    Barbora K.

    28. septembra

    Velmi ochotni advokati, mozem iba odporucat

    recenzie

  • Valéria H.
    Valéria H.

    2. októbra

    Výborné služby, promptná kvalifikovaná odpoveď na položené otázky. Veľká vďaka. Môžem len odporúčať!...

    recenzie

  • Ľudovít B.
    Ľudovít B.

    25. októbra

    Ďakujem za perfektnú odpoveď na môj problém, ktorý predtým neskúsená právná poradkyňa riadne...

    recenzie

  • Jarmila J.
    Jarmila J.

    30. októbra

    Dakujem za promptnu a zrozumitelnu odpoved. Odporucam obratit sa na tuto poradnu.

    recenzie

  • Silvia M.
    Silvia M.

    5. novembra

    Super pristup, rychlo poradili, vysvetlili, som velmi spokojna!

    recenzie

  • Andrea K.
    Andrea K.

    8. novembra

    Profesionálna odpoveď, takisto prístup ku klientovi, odporúčam

    recenzie

  • Lenka O.
    Lenka O.

    21. novembra

    Profesionálny, zrozumiteľný a rýchly prístup. Najlepšia právna poradňa!

    recenzie

Sprenevera alebo krádež: služobné auto, tovar, hotovosť – v čom je rozdiel?

Dobrý deň, kolegu obvinili, že si z práce odniesol tovar a po skončení pracovného pomeru si ponechal služobný telefón. Polícia raz hovorí o krádeži, inokedy o sprenevere. Aký je medzi týmito trestnými činmi rozdiel a ktorý z nich je prísnejšie trestaný?

Odpoveď advokáta na trestné právo

Dobrý deň,

rozdiel je v tom, ako sa vec dostala k páchateľovi. Krádež podľa § 212 Trestného zákona spácha ten, kto si cudziu vec prisvojí tým, že sa jej zmocní – napríklad odnesie tovar zo skladu, ku ktorému nemal zverenú zodpovednosť. Sprenevera podľa § 213 Trestného zákona predpokladá, že vec mal páchateľ zverenú (služobné auto, telefón, hotovosť v pokladni, tovar na predaj) a prisvojil si ju, napríklad ju po skončení pracovného pomeru nevrátil a nakladá s ňou ako s vlastnou. Pri škode nad 700 eur hrozí za oba činy v základe trest až na dva roky; pri väčšej škode nad 20 000 eur je krádež prísnejšia (jeden až štyri roky), sprenevera má sadzbu až na štyri roky bez dolnej hranice. Krádež je navyše trestná aj pri menšej škode v prípadoch, ktoré zákon osobitne vymenúva (napríklad vlámanie), takže na správnej kvalifikácii veľa záleží.

S pozdravom
JUDr. Milan Ficek, advokát

Bezplatná právna poradňa

Vrátil som celú sumu ešte pred trestným oznámením – hrozí mi stíhanie za spreneveru?

Dobrý deň, zamestnávateľ zistil, že som použil firemné peniaze pre seba. Celú sumu som mu hneď vrátil, ešte predtým, než sa obrátil na políciu. Môže ma aj tak oznámiť a hrozí mi trestné stíhanie?

Odpoveď advokáta na trestné právo

Dobrý deň,

áno, zamestnávateľ vás môže oznámiť aj po vrátení peňazí a polícia potom koná z úradnej povinnosti. Účinná ľútosť podľa § 85 Trestného zákona, pri ktorej náprava škodlivého následku vedie k zániku trestnosti, sa na spreneveru nevzťahuje – zákon ju pripúšťa len pri vymenovaných trestných činoch a sprenevera medzi nimi nie je. Včasné vrátenie celej sumy je však vo vašom prospech: zamestnávateľ s nahradenou škodou často nemá dôvod vec oznamovať, a ak sa stíhanie začne, náhrada škody je podmienkou zmieru aj podmienečného zastavenia trestného stíhania. Pri sume do 700 eur by navyše nešlo o trestný čin, ale nanajvýš o priestupok. Doklad o vrátení peňazí si starostlivo uschovajte.

S pozdravom
JUDr. Milan Ficek, advokát

Bezplatná právna poradňa

Vzal som si peniaze z pokladne s úmyslom ich vrátiť – je to sprenevera?

Dobrý deň, v práci mám na starosti pokladňu. Keď som bol v núdzi, vzal som si z nej peniaze s tým, že ich po výplate vrátim. Zamestnávateľ to zistil pri kontrole skôr, než som stihol peniaze doplniť. Je to sprenevera, aj keď som ich chcel vrátiť?

Odpoveď advokáta na trestné právo

Dobrý deň,

pri sprenevere podľa § 213 Trestného zákona rozhoduje, či ste si zverené peniaze prisvojili, teda naložili s nimi ako s vlastnými bez súhlasu zamestnávateľa. Pri peniazoch sa úmysel neskôr ich vrátiť spravidla neposudzuje ako dôvod beztrestnosti, lebo peniaze ste už použili pre seba; každý prípad však závisí od okolností, napríklad či vám zamestnávateľ podobné „pôžičky“ v minulosti toleroval. Trestným činom je sprenevera len pri škode prevyšujúcej 700 eur, pri nižšej sume môže ísť o priestupok proti majetku. Čo najskôr chýbajúcu sumu vráťte alebo sa so zamestnávateľom písomne dohodnite na splátkach – trestnosť to síce automaticky neruší, ale otvára cestu k zmieru alebo podmienečnému zastaveniu stíhania.

S pozdravom
JUDr. Milan Ficek, advokát

Bezplatná právna poradňa

Môže byť zamestnanec trestne stíhaný za spreneveru pri pokladničnom schodku bez úmyslu?

Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o radu ohľadom sprenevery. V marci som, po dohode so zamestnávateľom, dala výpoveď z práce, na ktorej som pracovala 22 rokov na poste, kde som nikdy nemala žiadne problémy - žiaden schodok, nekalú manipuláciu. Dôvodom výpovede bol zistený schodok pri kontrole 179 eur. Túto sumu som okamžite uhradila, keďže som mala u seba peniaze od kuriéra a zabudla som ich doložiť. Toto sa udialo vo štvrtok. V piatok, po telefonickom oznámení o mojom prepustení (čo bolo pre mňa nečakane fatálne), som pri odovzdávaní pošty a preberaní tovaru na predaj zistila, že mi chýba tovar v hodnote 130 eur. Túto sumu som ihneď zaplatila. Dnes mi volal policajt, že sa mám dostaviť na políciu z dôvodu trestného oznámenia na mňa ohľadom sprenevery. Nič som nekonala úmyselne. Na konci dňa musím mať v pokladni presne zhodajúcu sumu, peniaze musia byť vyrovnané. Potrebujem radu, ako mám postupovať a ako sa brániť. Pri prepustení mi bolo povedané, že ak nebudem robiť problémy a odídem dohodou, nebudem mať žiaden záznam a podobne. Nepáčil sa mi spôsob, ako to prebiehalo, ani to, že som nemala možnosť sa k tomu vyjadriť. Uvažovala som nad podaním sťažnosti alebo ísť súdnou cestou. Nakoniec som to nechala tak, ale dnešný telefonát ma dorazil. Veľmi pekne Vám ďakujem za odpoveď a radu.

Odpoveď advokáta na trestné právo

Dobrý deň, na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :

V otázke uvádzate, že  ste ukončili pracovný pomer výpoveďou z Vašej strany a následne uvádzate, že telefonicky Vám bolo oznámené prepustenie. Zákonník práce nepripúšta skončenie prac. pomeru na základe telefonického oznámenia, resp. túto vec je potrebné ozrejmiť. Následne uvádzate, že pracovný pomer bol skončený na základe dohody o skončení prac. pomeru. 
V otázke neuvádzate či ste mali podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti za schodok, či vzniklé schodky boli riadne zistené a aj odsúhlasené na základe inventúry v zmysle Zákonníka práce a postupom stanoveným zamestnávateľom vzhľadom na špecifickosť pracoviska.

Súčasne odporúčame, aby ste pri výsluchu na polícii žiadali znalecké dokazovanie, aby bolo jednoznačne preukázané, že škoda vznikla, aká čiastka v skutočnosti v pokladni bola a v akej výške mala vzniknúť škoda, inventarizáciu, hmotnú zodpovednosť za schodok podľa Zákonníka práce, ktorej vznik je jed­ným z roz­ho­du­jú­cich kri­té­rií pre napl­ne­nie skut­ko­vej pod­sta­ty ma­jet­ko­vých tretných či­nov, teda aj sprenevery, a pre jednoznačné preukázanie Vašej zodpovednosti. Nepostačuje tvrdenie oznamovateľa, že ste sa dopustili trestného činu sprenevery. 

Súdy v obdobných veciach vyslovili tento právny názor:
"Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za prečin sprenevery podľa §213 Tr. zák.preto nestačí len zistenie, že páchateľ mal zverené veci a počas vykonávania jeho pracovnej činnosti vznikol na zverených veciach schodok. Ustanovenie § 213 ods. 1 Tr. zák. totiž vyžaduje aj to, aby si páchateľ zverené veci prisvojil, teda aby úmyselne odňal veci z dispozície vlastníka bez jeho súhlasu a s úmyslom nakladať s nimi ako vlastnými.

Inak vyjadrené, prisvojením sa rozumie také konanie, ktorým páchateľ cielene a vedome spôsobuje vlastníkovi veci škodu tak, že si vec trvalo ponechá. Len spôsobenie schodku na zverených finančných prostriedkoch, či nedostatočné vedenie účtovníctva zo strany zodpovedných osôb nie je, ani nemôže byť samo osebe trestným činom sprenevery podľa § 213 Tr. zák.,nakoľko nehovorí nič o tom,ako schodok vznikol, kto ho spôsobil a či sa tak stalo úmyselným konaním nejakej osoby."

Navyše, trestným činom by sprenevera bola až pri škode prevyšujúcej 700 € (§ 125 ods. 1 Trestného zákona); pri nižšej sume môže ísť nanajvýš o priestupok proti majetku.

Odporúčame súčasne zvážiť aj právne kroky vo veci skončenia prac. pomeru - je možnosť podania žaloby na súd v lehote do  dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Na začiatku výsluchu na polícii žiadajte o kópiu zápisnice o výsluchu.

Bezplatná právna poradňa

Trápi vás "Sprenevera: kedy ide o trestný čin, aký trest hrozí a čo zmení vrátenie peňazí" a chcete pomôcť?

Je sprenevera pod hranicou malej škody trestným činom?

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, aký trest môže byť uložený osobe za spreneveru 260 eur? Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď advokáta na trestné právo

Dobrý deň. Na to, aby určitý skutok mohol naplniť skutkovú podstatu trestného činu sprenevery, musela by byť spôsobená aspoň malá škoda, t.j. škoda prevyšujúca sumu 700 € (§ 125 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 6. 8. 2024). Základná skutková podstata trestného činu sprenevery podľa ustanovenia § 213 ods. 1 Trestného zákona pritom znie nasledovne: „Kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“ Preto ak išlo o sumu vo výške 260 €, nejedná sa o trestný čin sprenevery; skutok však môže byť prejednaný ako priestupok proti majetku.

Bezplatná právna poradňa