Vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok

Odpoveď advokáta na trestné právo

§ 5 Vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok

(1) Príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci obecnej a mestskej polície (ďalej len "policajný orgán") sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené v § 4 ods. 1 na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok.

(2) Policajný orgán je oprávnený vyzvať na vyšetrenie podľa odseku 1 aj iné osoby, ako sú uvedené v § 4 ods. 1, a to vtedy, ak je dôvodné podozrenie, že spôsobili sebe alebo inému ujmu na zdraví v súvislosti s požitím alkoholických nápojov alebo iných návykových látok.

(3) Vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných omamných prostriedkov u zamestnancov uvedených v § 4 ods. 2 ustanovuje osobitný predpis.

(4) Vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu, možno vykonať lekárske vyšetrenie odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Ak osoba odmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opilosti určí lekár podľa medicínskych klinických príznakov.

Uvedené ustanovenie prakticky upravuje spôsoby, akými je možné zistiť, či určitá osoba požila alkohol; v prvom rade by sa malo zistenie alkoholu vykonať dychovou skúškou, v prípade, že sa osoba odmietne podrobiť dychovej skúške, môže sa zistiť prítomnosť alkoholu u tejto osoby laboratórnym vyšetrením biologického materiálu, ak sa osoba odmietne podrobiť aj takémuto vyšetreniu, lekár určí stupeň opitosti podľa medicínskych klinických príznakov – pri tomto určení je nutné uvedomiť si, že osoba oprávnená na určenie stupňa opitosti je lekár, pričom lekár určuje iba domnelý stupeň opitosti a nie presnú koncentráciu alkoholu v krvi.

(5) Vyšetrenie na prítomnosť omamných látok alebo psychotropných látok sa vykonáva

a) orientačným psychomotorickým vyšetrením a následným lekárskym vyšetrením spojeným s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu alebo

b) orientačným testovacím prístrojom a následným laboratórnym vyšetrením odobratej vzorky biologického materiálu.

(6) Z lekárskej správy o výsledku laboratórneho vyšetrenia musí byť jasné, či sa v organizme vyšetrovanej osoby nachádzal alkohol, omamná látka alebo psychotropná látka. Ak sa vykonáva vyšetrenie na alkohol, v lekárskej správe sa uvedie aj jeho množstvo. V prípade vyšetrenia na omamné látky alebo psychotropné látky sa za rozhodujúci výsledok považuje len výsledok laboratórneho vyšetrenia odobratej krvi alebo iného biologického materiálu, realizovaného v zariadení spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek.

Z obsahového hľadiska sa v správe o výsledku laboratórneho vyšetrenia musí nachádzať informácia o prítomnosti alkoholu (príp. inej omamnej alebo psychotropnej látky) v organizme vyšetrovanej osoby a ak vyšetrenie preukáže prítomnosť alkoholu v organizme vyšetrovanej osoby, je nevyhnutné uviesť v tejto správe aj množstvo tohto alkoholu.

(7) Lekárske vyšetrenie spojené s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu sa okrem prípadu uvedeného v odseku 4 vykoná vždy, a to i bez predchádzajúcej dychovej skúšky prístrojom na zistenie alkoholu alebo bez predchádzajúceho orientačného psychomotorického vyšetrenia alebo orientačného vyšetrenia testovacím prístrojom na zistenie omamných látok a psychotropných látok, ak 

a) vyšetrovaná osoba nie je pri vedomí, 

b) o tom rozhodne policajný orgán a vyzve kontrolovanú osobu na vyšetrenie na zistenie alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, 

c) o to požiada osoba, ktorá sa vyšetreniu na zistenie alkoholu alebo omamných látok a psychotropných látok má podrobiť.

Z ods. 4 ustanovenia § 5 tohto zákona vyplýva, že zistenie prítomnosti alkoholu v organizme vyšetrovanej osoby by sa malo primárne realizovať dychovou skúškou, v zákonom stanovených prípadoch však možno pristúpiť priamo k odberom a laboratórnemu vyšetreniu krvi alebo iného biologického materiálu a to bez predchádzajúcej dychovej skúšky alebo orientačného vyšetrenia na zistenie prítomnosti omamných alebo psychotropných látok v organizme vyšetrovanej osoby; priamo k laboratórnemu vyšetreniu sa pristúpi, ak: 1/ vyšetrovaná osoba nie je pri vedomí 2/ o tom rozhodne policajný orgán a vyzve kontrolovanú osobu na podrobenie sa laboratórnemu vyšetreniu 3/ o to požiada priamo vyšetrovaná, resp. kontrolovaná osoba)

(8) Lekárske vyšetrenie podľa odsekov 4 až 7 sa vykonáva v zdravotníckych zariadeniach. Náklady na lekárske vyšetrenie uhradí ten, kto o takéto vyšetrenie požiadal, a to vo výške určenej osobitným predpisom.

(9) V prípade pozitívneho výsledku lekárskeho vyšetrenia je vyšetrovaná osoba povinná uhradiť tomu, kto o vyšetrenie požiadal, skutočne vynaložené náklady spojené s takýmto vyšetrením.

Náklady na lekárske vyšetrenie hradí v zásade ten, kto o takéto vyšetrenie požiadal, avšak v prípade, že sa prítomnosť alkoholu (príp. inej omamnej alebo psychotropnej) u vyšetrovanej osoby potvrdí, znáša táto osoba nielen samotné náklady na lekárske vyšetrenie, ale aj vynaložené náklady spojené s týmto vyšetrením, napr. preprava do lekárskeho zariadenia a pod.)

Odpoveď advokáta na trestné právo

Dobrý deň,

v prvom kroku je potrebné objasniť, že otázka zisťovania prítomnosti omamných alebo psychotropných látok v organizme je primárne otázkou medicíny a toxikológie, nie občianskeho práva. Z právneho hľadiska však môžem vysvetliť, aké možnosti máte v prípade podozrenia, že Vám bola podaná omamná látka bez Vášho vedomia, a aké kroky odporúčam podniknúť.

Ak máte podozrenie, že ste boli omámená cudzou látkou, odporúčam čo najskôr kontaktovať políciu a podať trestné oznámenie, pretože môže ísť o trestný čin ublíženia na zdraví alebo iný trestný čin podľa Trestného zákona. Polícia následne zabezpečí potrebné úkony vrátane odberu biologického materiálu a jeho analýzy.

Čo sa týka možnosti zistenia prítomnosti látky v krvi po týždni, podľa dostupných informácií z oblasti toxikológie (ktoré však nie sú súčasťou mojich právnych vedomostí), väčšina omamných a psychotropných látok sa v krvi udrží len niekoľko hodín až dní, v závislosti od typu látky. Niektoré látky je možné zistiť dlhšie v moči alebo vlasoch, ale krvný test po týždni už pravdepodobne nebude spoľahlivý. Odborné stanovisko Vám však poskytne lekár alebo toxikológ, preto kontaktujte svojho obvod. lekára.

Ak by ste požiadali svoju obvodnú lekárku o odber krvi a toxikologické vyšetrenie, je možné, že už bude neskoro na zistenie konkrétnej látky, ale odporúčam sa s ňou o tom poradiť. Z právneho hľadiska však platí, že ak máte podozrenie na spáchanie trestného činu, je najvhodnejšie kontaktovať políciu, ktorá zabezpečí všetky potrebné úkony.

 V prípade, že by ste utrpeli ujmu na zdraví, môžete sa domáhať náhrady škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak najskôr je potrebné preukázať, že k takémuto zásahu došlo a kto je zaň zodpovedný.

Odporúčam Vám preto čo najskôr kontaktovať políciu a konzultovať svoj zdravotný stav s lekárom.

Odpoveď advokáta na trestné právo

Dobrý deň,

Za občana, ktorého policajti privezú na urgent v opitosti alebo pod vplyvom drog, sa platí najprv zákonný poplatok 10 € za návštevu ústavnej pohotovostnej služby (§ 38a zákona 577/2004); na tento poplatok totiž neplatí oslobodenie, ak bol úraz alebo stav spôsobený alkoholom či inou návykovou látkou. Samotné toxikologické vyšetrenie (odber krvi, laboratórna analýza) nehradí verejné zdravotné poistenie – zákon 219/1996 o ochrane pred zneužívaním alkoholu výslovne stanoví, že náklady najprv uhradí ten, kto vyšetrenie objednal (zvyčajne polícia), a ak je výsledok pozitívny, hradí ich testovaná osoba; nemocnice preto majú v cenníkoch tieto úkony ako platené služby. Ostatná liečba na urgente síce ide na účet zdravotnej poisťovne, ale tá môže neskôr uplatniť regres voči poistencovi, ak sa zdravotná starostlivosť poskytla preukázateľne v dôsledku požitia alkoholu alebo drog (§ 9 ods. 7 písm. b zákona 580/2004); poisťovňa si potom môže vymáhať celé náklady liečby.