Nález Ústavného súdu SR ÚS č. 13/2026 o protiústavnosti novely zákona o mimovládnych organizáciách

Zhodnotenie nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2025 o neústavnosti zákona o mimovládnych organizáciách (nález ÚS SR č. 13/2026)

Predmetom konania bolo preskúmanie súladu zákona č. 109/2025 Z. z., ktorým sa menil zákon o neziskových organizáciách, zákon o nadáciách a ďalšie predpisy (ďalej len „napadnutý zákon“), s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Napadnutý zákon zavádzal nové povinnosti pre mimovládne organizácie (MVO) týkajúce sa zverejňovania darcov a zaraďoval ich medzi povinné osoby podľa zákona o slobode informácií.

1. Kto podával podnet a prečo

Návrh na začatie konania podali dva subjekty: skupina 32 poslancov NR SR a Verejný ochranca práv (ombudsman).

Hlavné argumenty navrhovateľov:

• Skupina poslancov: Namietala najmä proces prijímania zákona (skrátené legislatívne konanie, obmedzenie rozpravy), čo považovali za „valcovanie opozície“. Ďalej argumentovali rozporom s právom EÚ (voľný pohyb kapitálu), stigmatizáciou MVO prijímajúcich zahraničnú pomoc a zásahom do práva na súkromie darcov zverejňovaním ich mien.
• Verejný ochranca práv: Argumentoval, že zákon vytvára „chilling effect“ (odradzujúci účinok) na darcov a činnosť MVO. Namietal porušenie práva na súkromie darcov (zrušenie možnosti anonymity), neprimeraný zásah do slobody združovania a neústavnosť zaradenia súkromnoprávnych MVO pod režim infozákona, čo by viedlo k šikanovaniu a administratívnemu kolapsu menších organizácií.

2. Ako to Ústavný súd posúdil

Ústavný súd (ÚS) vykonal test proporcionality a dospel k záveru, že hoci cieľ zákona (transparentnosť a boj proti praniu špinavých peňazí) môže byť legitímny, zvolené prostriedky nie sú nevyhnutné a sú neprimerané.

Kľúčové body posúdenia:

• Ochrana súkromia darcov (čl. 19 Ústavy): ÚS konštatoval, že zverejňovanie mien a priezvisk darcov (nad 5 000 eur ročne) širokej verejnosti bez možnosti požiadať o anonymizáciu nie je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa transparentnosti. Štátne kontrolné orgány mali prístup k údajom o financovaní aj podľa predchádzajúcej úpravy. Plošné zverejňovanie údajov verejnosti porušuje právo na súkromie a ochranu osobných údajov darcov a vystavuje ich riziku stigmatizácie.

• Sloboda združovania (čl. 29 Ústavy): Povinnosť zverejňovať citlivé údaje o darcoch má odradzujúci účinok na financovanie MVO zo súkromných zdrojov. To môže existenčne ohroziť fungovanie občianskych združení. Takéto obmedzenie nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné.

• MVO a Infozákon (čl. 26 a 29 Ústavy): ÚS odmietol koncepciu, aby sa MVO stali „povinnými osobami“ podľa infozákona len preto, že prijímajú verejné prostriedky. MVO sú súkromnoprávne subjekty, nemajú verejnú moc. Informáciami o použití dotácií už disponujú štátne orgány, ktoré ich poskytli. Prenesenie tejto povinnosti na MVO by viedlo k ich neprimeranej administratívnej záťaži a riziku šikanózneho zahlcovania žiadosťami.

• Legislatívny proces: Hoci ÚS kritizoval nízku kvalitu legislatívneho procesu a absenciu diskusie, samotný proces nepovažoval za protiústavný v takej miere, aby zákon zrušil len z tohto dôvodu (hoci sudcovia Fiačan a Maďar mali v tomto bode odlišné stanoviská a považovali proces za protiústavný).

3. Závery Ústavného súdu

Ústavný súd rozhodol, že napadnutý zákon č. 109/2025 Z. z. nie je v súlade s Ústavou SR ani s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Konkrétne vyslovil nesúlad s právom na ochranu súkromia, právom na ochranu osobných údajov a slobodou združovania. Zároveň zrušil aj ustanovenie § 39 zákona o nadáciách, ktoré sa týkalo infozákona.

4. Dopad nálezu

Tento nález má zásadný dopad na fungovanie tretieho sektora:

1. Derogácia zákona: Zákon č. 109/2025 Z. z. stráca účinnosť dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov. Prakticky to znamená, že nové povinnosti (zverejňovanie výkazov darcov, označovanie transakcií) sa nebudú aplikovať.
2. Ochrana anonymity darcov: Obnovuje sa stav, kedy MVO nemusia verejne pranierovať svojich súkromných darcov. Štát môže údaje kontrolovať cez daňové a iné úrady, ale nemôže ich automaticky zverejňovať na internete.
3. MVO nie sú „povinné osoby“: MVO nebudú musieť vybavovať žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Občania a novinári sa musia s otázkami o použití verejných dotácií obracať na štátne orgány, ktoré dotácie poskytli, nie priamo na MVO.
4. Precedens: Nález stanovuje silný ústavný mantinel pre budúce legislatívne pokusy regulovať MVO. ÚS jasne deklaroval, že transparentnosť nemôže byť zámienkou na šikanovanie súkromného sektora a že "právo verejnosti vedieť" neprebíja automaticky právo na súkromie v súkromnoprávnych vzťahoch.

Zhrnutie: Ústavný súd sa plne stotožnil s obavami, že zákon by viedol k stigmatizácii a likvidácii občianskej spoločnosti prostredníctvom byrokracie a straty súkromia darcov. Právna úprava bola zrušená ako celok.

JUDr. Milan Ficek

Celé znenie nálezu:

Nález ÚS SR týkajúci sa zákona o mimovládnych organizáciách

Ďakujeme za informáciu.