Marenie volebnej kampane - trestný čin

Nový trestný čin marenia volebnej kampane (§ 351a Trestného zákona) zavádza trest odňatia slobody až na jeden rok pre osoby, ktoré počas volebnej kampane porušia zákaz činnosti v prospech alebo neprospech kandidátov, ak tak konajú v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom.

Tento právny inštitút bol do legislatívy doplnený v decembri 2025 ako reakcia na podozrenia zo zahraničného ovplyvňovania volieb. Kľúčovým rozdielom oproti doterajšiemu stavu je kriminalizácia konania, ktoré bolo predtým len správnym deliktom (pokutovaným sumou do 100 000 eur), práve na základe prepojenia na zahraničný subjekt.

Presné znenie zákona a definície pojmov

Novela vložila do Trestného zákona nový § 351a – Marenie volebnej kampane, ktorý ustanovuje skutkovú podstatu nasledovne:

„Kto v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom poruší zákaz vykonávať činnosť na podporu alebo v neprospech politických strán a hnutí, koalícií politických strán a hnutí alebo kandidátov v čase ustanovenom na volebnú kampaň, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“

Z uvedeného textu vyplýva, že na naplnenie trestného činu musí páchateľ porušiť zákaz činnosti počas volebnej kampane a zároveň tak robiť „v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“. Kľúčové pojmy sú pritom v zákone vymedzené:

• Cudzia moc – podľa § 133 Trestného zákona (definícia prevzatá aj v dôvodovej správe) sa tým rozumejú „cudzie štáty a ich vojenské alebo iné zoskupenia predstavované ich organizáciami a orgánmi, akými sú najmä osoby vykonávajúce spravodajskú činnosť, vojenskí funkcionári, diplomati a iní štátni úradníci“. Ide teda o oficiálne orgány cudzieho štátu alebo nimi poverené osoby.
• Cudzí činiteľ – tým sa rozumie „fyzická alebo právnická osoba, ktorá síce nie je orgánom alebo zástupcom cudzieho štátu, ale vzhľadom na svoje politické, hospodárske alebo spoločenské postavenie má významný vplyv vo svojom štáte alebo v medzinárodných vzťahoch“. Tento pojem pokrýva napríklad vplyvných zahraničných podnikateľov, influencerov, mimovládne organizácie či iné subjekty s nadnárodným vplyvom, hoci nefungujú ako oficiálni štátni predstavitelia.
• "Čas ustanovený na volebnú kampaň" – vychádza z definície v zákone č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani. Podľa tohto zákona sa volebná kampaň začína dňom vyhlásenia volieb a končí 48 hodín pred dňom konania volieb. Navyše, uvedený zákon v § 2 ods. 3 zakazuje akúkoľvek činnosť v prospech alebo neprospech kandidujúcich subjektov iným osobám než kandidátom a politickým stranám počas trvania kampane. Porušenie tohto zákazu sa doteraz považovalo za správny delikt (priestupok) s pokutou od 3 000 do 100 000 eur. Nový § 351a Trestného zákona teda kriminalizuje takéto konanie iba v prípade, že je uskutočnené v spolupráci so zahraničnou mocou alebo agentom – čím ho odlišuje od bežného priestupku volebnej kampane.

Uvedené pojmy sú legálne definované priamo v zákone alebo sú odkazom na existujúce definície v Trestnom zákone, takže ich význam nie je ponechaný na voľnú úvahu súdov. Napríklad cudzia moc a cudzí činiteľ boli do Trestného zákona zavedené už skôr (v súvislosti s trestnými činmi proti republike) a sú súčasťou právnej terminológie. Pojem volebná kampaň a jej časové vymedzenie zas presne stanovuje špecializovaný zákon o volebnej kampani. V praxi však bude na orgánoch činných v trestnom konaní a súdoch, aby posúdili, či konkrétne konanie napĺňa znak “v spojení s cudzou mocou alebo činiteľom” – čo môže byť predmetom výkladu v budúcich prípadoch.

Trestnoprávne dôsledky pre organizácie ale aj fyzické osoby

Závažným aspektom novej úpravy je zaradenie tohto trestného činu do zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Znamená to, že ak sa marenia kampane dopustí napríklad občianske združenie alebo firma, prípadne aj influencer financovaný zo zahraničia, hrozia jej nielen peňažné sankcie, ale v krajnom prípade aj zákaz činnosti či zrušenie právnickej osoby a pri fyzickej osobe trest odňatia slobody na 1 rok.

Pri klientoch – právnických osobách je potrebné pripraviť compliance podklady tak, aby vedeli preukázať transparentnosť svojich tokov a vyhli sa podozreniam, ktoré by mohli viesť k likvidačným sankciám.

Vyšetrovatelia získavajú pri podozrení z tohto trestného činu širšie právomoci, vrátane možnosti nasadiť odposluchy či vykonať domové prehliadky, čo pri priestupkoch nebolo možné. Upozorňujeme na vágnosť pojmov, ktorá môže viesť k zneužitiu proti nepohodlným mimovládnym organizáciám.

Porovnanie so zahraničnou úpravou

Slovenská právna úprava sa pohybuje medzi dvoma prístupmi k ochrane volieb:

1. Represívny model (Maďarsko): Podobne ako SR, aj Maďarsko zaviedlo prísne tresty (až 3 roky väzenia) za zahraničné financovanie kampaní v rámci zákona o ochrane suverenity.
2. Administratívny model (USA): V USA sa porušenia riešia primárne vysokými pokutami a administratívnymi zákazmi. Trestné právo nastupuje až pri špionáži alebo korupcii, nie pri samotnom porušení pravidiel kampane.
3. Vo väčšine členských štátov EÚ platia zákazy priameho financovania politických subjektov zo zahraničia. Napríklad Francúzsko zakazuje, aby politické strany prijímali dary od cudzích štátov či zahraničných právnických osôb, Nemecko povoľuje len malé príspevky od cudzincov (do 1000 €) a inak zahraničné zdroje vylučuje, Česko nepripúšťa dary od cudzincov bez trvalého pobytu či od zahraničných firiem atď. Tieto pravidlá sa však presadzujú najmä administratívne (cez kontrolné orgány a pokuty). Pokiaľ ide o zasahovanie do kampaní inou formou (napr. organizovanie propagandy, koordinované dezinformácie alebo narúšanie zhromaždení), rieši sa to prevažne v rámci existujúcich trestných činov ako je ohováranie, výtržníctvo, prípadne kybernetické útoky. Niektoré štáty majú aj osobitné trestné činy pre manipuláciu volieb – napríklad marenie priebehu volieb či falšovanie hlasovania, ktoré chránia integritu volebného procesu ako takého. Slovenský koncept marenia volebnej kampane je pomerne špecifický tým, že sa zameriava na predvolebné obdobie a na aktivity mimo oficiálnych aktérov kampane. V iných krajinách by podobné konanie buď zostalo v rovine priestupku (porušenie pravidiel kampane), alebo by spadalo pod všeobecnejšie trestné činy (ak by išlo o vážnejší zásah do práv – napríklad ohrozenie ústavného zriadenia, ak by cudzie mocnosti výrazne zasahovali do volieb).

Z praxe viem, že najväčšie zdržania a problémy pri obhajobe vznikajú vtedy, keď sa domáca legislatíva aplikuje na medzinárodné subjekty, ktoré fungujú podľa štandardov bežných v EÚ, no na Slovensku môžu byť po novom kriminalizované.

Čo hrozí páchateľovi?

Zákon stanovuje hornú hranicu trestu odňatia slobody na jeden rok. Ide o prečin, čo naznačuje, že zákonodarca vníma skutok ako menej závažný než zločiny, no politická citlivosť témy môže viesť k prísnemu posudzovaniu.

Klientom, ktorých sprevádzam procesom, sa osvedčilo okamžite po vznesení obvinenia napadnúť práve väzbu na „cudziu moc“, keďže bez tohto znaku ide len o priestupok, ktorý nepatrí pred trestný súd.

FAQ: Najčastejšie otázky o marení volebnej kampane

1. Koho sa týka pojem „cudzí činiteľ“? Ide o fyzickú osobu alebo organizáciu, ktorá nie je štátnym orgánom, ale má významný vplyv v zahraničí alebo medzinárodne. V praxi sem môžu spadať zahraniční investori, nadnárodné korporácie alebo veľké medzinárodné nadácie, ale aj influenceri, ak ovplyvňujú dianie v SR.

2. Môže byť za tento čin stíhaná aj firma alebo neziskovka? Áno, tento trestný čin spadá pod zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Organizácii hrozí peňažný trest, zákaz činnosti alebo v extrémnom prípade jej zrušenie.

3. Aký je rozdiel medzi priestupkom a týmto trestným činom? Rozdiel je v prepojení na zahraničie. Ak porušíte pravidlá kampane sami, ide o priestupok s pokutou; ak tak urobíte v spojení s cudzou mocou alebo činiteľom, ide o trestný čin s hrozbou väzenia.

4. Je prijatie zahraničného grantu automaticky trestným činom? Nie, samotné prijatie grantu nie je trestné. Trestným sa stáva, ak subjekt v čase kampane aktívne vykonáva zakázanú činnosť (napr. kampaňuje za kandidáta) a robí to v spojení s týmto zahraničným zdrojom.

5. Platí tento zákon aj pre bežných občanov zdieľajúcich názory na internete? Zákon cieli na organizovanú činnosť v spojení s cudzou mocou. Bežné vyjadrenie názoru by nemalo byť postihnuteľné, pokiaľ nejde o platenú alebo koordinovanú kampaň riadenú zo zahraničia.

Autor: JUDr. Milan Ficek

Dobrý deň, chcel by som si u vás dohodnúť konzultáciu. Je to možné?